Z Iránu začínajú po niekoľkodňovom komunikačnom výpadku prenikať informácie, ktoré naznačujú, že zásah bezpečnostných zložiek proti rozsiahlym protirežimným protestom mohol mať katastrofálne následky. Podľa dvoch zdrojov, z ktorých jeden sa nachádza priamo v krajine, mohlo byť zabitých najmenej 12 000 ľudí, pričom niektoré odhady hovoria až o 20 000 obetiach.
Tieto informácie sa objavili v utorok po tom, čo sa niektorým Iráncom prvýkrát po piatich dňoch úplného odrezania od sveta podarilo telefonovať do zahraničia. Spojenie opačným smerom – zo zahraničia do Iránu – však naďalej nefunguje. Informuje o tom portál CBS.
Rozdielne odhady a informačná blokáda
Presný rozsah obetí zostáva nejasný. Iránske úrady neposkytujú ucelené oficiálne údaje a prístup k internetu i mobilným službám bol úmyselne prerušený. Práve táto blokáda výrazne sťažuje overovanie informácií.
Nemenovaný zdroj z Iránu uviedol, že aktivistické siete zhromažďujúce údaje z nemocníc a zdravotníckych zariadení v rôznych častiach krajiny pracujú s číslom minimálne 12 000 mŕtvych. Podľa neho môžu byť konečné počty ešte vyššie.
Televízna stanica Iran International, ktorá pôsobí v exile, v rovnaký deň informovala o približne 12 000 obetiach. Zdroj vo Washingtone s kontaktmi v Iráne uviedol, že dôveryhodné informácie hovoria o rozpätí 10 000 až 12 000 zabitých.
Iránski predstavitelia tieto tvrdenia odmietajú. Agentúra Reuters citovala nemenovaného iránskeho činiteľa, podľa ktorého od začiatku protestov 28. decembra zahynulo asi 2 000 ľudí. Vinu za násilie pripísal „teroristom“ ovplyvneným zahraničím a tvrdil, že nepokoje boli financované zvonka.
Video z márnice v Teheráne
CBS News overila pravosť videa, ktoré sa v utorok objavilo na internete a ktoré zachytáva telá desiatok až stoviek obetí v márnici na predmestí Teheránu. Na záberoch je viditeľných najmenej 366 tiel, no podľa odhadov ich môže byť viac než 400.
Video zobrazuje forenzných pracovníkov dokumentujúcich zranenia, ako aj ľudí, ktorí sa snažia identifikovať mŕtvych. Na telách sú viditeľné strelné rany, poranenia spôsobené brokovnicami, hlboké rezné rany a ďalšie vážne zranenia.
Záznam zverejnil iránsky aktivista vystupujúci pod menom Vahid Online. Uviedol, že video mu poskytol zdroj, ktorý precestoval približne 600 míľ, aby ho mohol nahrať počas výpadku internetu.
Tlak na nemocnice a zdravotníkov
Zdroj z Iránu zároveň informoval, že bezpečnostné zložky navštevujú súkromné nemocnice v Teheráne a vyvíjajú nátlak na personál, aby im poskytol mená a adresy pacientov zranených počas protestov.
Takéto praktiky vyvolávajú obavy, že zranení demonštranti môžu byť po ošetrení identifikovaní a následne zadržaní.
Medzinárodné reakcie a obavy
Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová v utorok v parlamente uviedla, že Spojené kráľovstvo pracuje s údajom približne 2 000 zabitých, no dodala: „Obávam sa, že toto číslo sa môže ukázať ako výrazne vyššie.“
Ak by sa potvrdili aj nižšie odhady, išlo by o najkrvavejší zásah proti protestom v Iráne od islamskej revolúcie v roku 1979.
Americký prezident Donald Trump v utorok priznal, že presné čísla nie sú známe. „Nikto nebol schopný dať mi presné číslo,“ povedal novinárom.
Varovania z Washingtonu
Trump v posledných dňoch opakovane varoval iránske vedenie, že zabíjanie protestujúcich môže viesť k reakcii Spojených štátov, bez toho, aby konkretizoval, aké kroky by nasledovali.
Na sociálnej sieti napísal: „Iránski patrioti, POKRAČUJTE V PROTESTOCH — PREVEZMITE SVOJE INŠTITÚCIE!!! Ukladajte si mená vrahov a utláčateľov. Zaplatia vysokú cenu. Zrušil som všetky stretnutia s iránskymi predstaviteľmi, kým sa nezastaví nezmyselné zabíjanie protestujúcich. POMOC JE NA CESTE.“
Podľa zdrojov oboznámených so situáciou sa Trumpov tím pre národnú bezpečnosť stretol v Bielom dome, aby diskutoval o možnostiach ďalšieho postupu. Prezident bol podľa predstaviteľov Pentagónu oboznámený so širokým spektrom vojenských aj tajných nástrojov, ktoré by bolo možné použiť.
„Horšie, než si dokážeme predstaviť“
Mahmood Amiry-Moghaddam z organizácie Iran Human Rights so sídlom v Nórsku uviedol, že dostupné informácie naznačujú mimoriadne brutálny rozsah represálií. „Červené čiary medzinárodného spoločenstva boli prekročené,“ povedal.
Zdôraznil, že nejde len o zodpovednosť USA, ale aj Európskej únie a ďalších štátov. Vyzval najmä na zabezpečenie komunikačných možností pre Iráncov: „Režim vypne internet, izoluje ľudí a potom ich mučí a zabíja. Je to ako samoväzba pre celý národ.“
Jeho organizácia podľa neho získala aj video dokumentujúce zásah bezpečnostných síl v provincii Mazandarán, pri ktorom malo zahynúť 75 ľudí. Z bezpečnostných dôvodov však odmietol zverejniť detaily.
Protesty bez jednotného lídra, ale s jasným cieľom
Nepokoje vypukli koncom decembra po prudkom náraste životných nákladov v ekonomike oslabenej sankciami. Rýchlo sa rozšírili do všetkých 31 provincií Iránu a prerástli do otvorených výziev na pád Islamskej republiky.
Amiry-Moghaddam tvrdí, že väčšina Iráncov už režim odmieta: „Viac než 80 % ľudí nechce Islamskú republiku.“
Podľa neho sú však rozdelení v názore na to, čo by malo nasledovať – časť podporuje návrat monarchie, časť ju odmieta a ďalší ešte nemajú jasnú predstavu.
Exilový korunný princ Rezá Pahlaví vyhlásil, že je pripravený prevziať vedúcu úlohu. V rozhovore pre CBS News povedal, že rýchly zásah medzinárodného spoločenstva by mohol zachrániť životy: „Čím skôr sa zasiahne a tento režim sa zrúti, tým menej ľudí v Iráne zomrie.“
