Prezident Slovenskej republiky by mohol v blízkej budúcnosti prísť o podstatnú časť svojho príjmu. V parlamente sa totiž nachádza návrh, ktorý by hlave štátu skresal plat približne na polovicu. Za iniciatívou stojí predseda SNS Andrej Danko, ktorý argumentuje potrebou spravodlivejšieho odmeňovania vrcholných ústavných predstaviteľov.
Dôvodom na úpravu výšky prezidentského platu má byť podľa národniarov aj nepriaznivá situácia verejných financií. Štát musí šetriť, kde sa len dá – a plat najvyššie postavenej osoby v krajine podľa nich nie je výnimkou. V kuloároch sa však špekuluje, že za návrhom môžu stáť aj napäté vzťahy medzi Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim, ktoré sú dlhodobo poznačené kritikou a politickým napätím. Informuje portál Pravda.
Pellegrini momentálne poberá vyše 18-tisíc eur mesačne. Ako sa jeho plat porovnáva s odmenami hláv štátov v okolitých a podobne ekonomicky silných krajinách? Pozreli sme sa na prezidentov z desiatich členských štátov EÚ, ktoré do únie vstúpili po roku 2004, a pridali sme aj Rakúsko ako suseda so silnou ekonomikou. Ukrajinu sme do porovnania nezaradili, keďže nie je členom EÚ.
Ako sú na tom ostatní?
Najvyšší plat v tomto zozname má rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. Mesačne si príde približne na 29-tisíc eur, čo súvisí aj s vysokou priemernou mzdou v krajine – okolo 3200 eur. Pre porovnanie, priemerný Slovák zarobí mesačne približne 1520 eur.
Prezident Českej republiky Petr Pavel si ročne príde na viac ako 4,3 milióna českých korún, čo predstavuje necelých 14 850 eur mesačne. V budúcom roku by sa jeho mzda mohla zvýšiť zhruba o 700 eur, čím by sa priblížila k hranici 16-tisíc eur.
V susednom Poľsku zverejnil Andrzej Duda vo svojom majetkovom priznaní za minulý rok príjem približne 70-tisíc eur, čo v mesačnom prepočte vychádza na necelých 5840 eur. Naopak, v Maďarsku zarába prezident Tamás Sulyok výrazne viac – jeho mesačný príjem presahuje 9300 eur.
V pobaltských republikách sú rozdiely ešte zreteľnejšie. Estónsky prezident Alar Karis má po tohtoročnom zvýšení mzdu cez 9700 eur. V Lotyšsku je plat prezidenta Edgarsa Rinkēvičsa stanovený na približne 7600 eur mesačne. Najvyšší príjem v tomto regióne má litovský prezident Gitanas Nausėda, ktorému na účet mesačne prichádza takmer 11-tisíc eur.
V juhovýchodnej Európe sú platy prezidentov výrazne nižšie. Chorvátsky prezident Zoran Milanović má mesačnú mzdu na úrovni približne 6000 eur. Len o niečo viac si prilepší slovinská prezidentka Nataša Pirc Musarová, ktorá dostáva zhruba 6250 eur.
V Rumunsku je plat prezidenta viazaný na výšku minimálnej mzdy, konkrétne ide o jej dvanásťnásobok. Pre súčasného prezidenta Nicușora Dana to znamená mesačný príjem približne 5300 eur. V Bulharsku má Rumen Radev len o niečo vyšší plat – necelých 5700 eur.
Z porovnania vyplýva, že plat slovenského prezidenta patrí k najvyšším nielen v strednej a východnej Európe, ale aj v širšom regióne. Rakúsky model je síce ešte štedrejší, no zodpovedá aj vyššiemu životnému štandardu. Naproti tomu Slovinsko, ktoré má výrazne nižšiu hlavu štátu, dosahuje priemernú mzdu len o niečo nižšiu ako Slovensko. Je preto otázne, či Slovensko skutočne potrebuje prezidenta s platom vyšším ako väčšina jeho kolegov v regióne.
