Astronómovia zverejnili 16. apríla 2025 prelomové výsledky výskumu planéty K2-18b. V atmosfére tejto vzdialenej exoplanéty identifikovali stopy plynu, ktorý je na Zemi produkovaný takmer výhradne živými organizmami. Ide o dimetylsulfid (DMS), látku, ktorú v našom prostredí vytvárajú predovšetkým morské riasy. Tento objav podnietil nové diskusie o možnosti existencie života mimo našej planéty.
Pozorovania pomocou teleskopu Jamesa Webba
Zásadné údaje o atmosfére planéty K2-18b získal tím výskumníkov ešte v apríli 2024. Vtedy Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) nasmeroval svoje senzory na hviezdu, okolo ktorej planéta obieha. Počas zhruba šesťhodinového obdobia prechádzala planéta pred hviezdou – fenomén známy ako tranzit. Svetlo prechádzajúce cez atmosféru planéty nieslo chemické “podpisy” rôznych molekúl.
Astronómovia následne porovnali tieto spektrálne stopy s databázou 20 možných plynov, ktoré by sa v atmosfére mohli vyskytovať. Najpravdepodobnejším zisteným plynom bol dimetylsulfid – látka, ktorú na Zemi v podstatnej miere vytvára len život.
Čo vieme o planéte K2-18b?
Planéta K2-18b patrí do systému objaveného v rámci rozšírenej misie Kepler, konkrétne je prvou detegovanou planétou v tomto 18. systéme. Označenie „b“ je štandardné pre prvú planétu – hviezda samotná by niesla označenie „a“. K2-18b sa nachádza približne 120 svetelných rokov od Zeme, čo je v meradle Mliečnej cesty pomerne blízko.
Napriek svojej blízkosti je táto planéta značne odlišná od našej Zeme. Je približne osemkrát hmotnejšia a má objem asi 18-násobný. Jej priemerná hustota je teda len polovičná v porovnaní so Zemou, čo naznačuje, že obsahuje značné množstvo vody alebo má rozsiahlu, málo hustú atmosféru.
Vedci sa domnievajú, že by mohlo ísť o takzvaný mini-Neptún – menšiu verziu našej vlastnej ľadovej obrovskej planéty. Ďalšou možnosťou je, že K2-18b je plynový trpaslík, teda kamenné jadro obalené hustou vodíkovou atmosférou bez vody. Najnovšia hypotéza však hovorí o hyceánskom svete.
Hyceánsky svet: planéta pokrytá oceánmi a atmosférou z vodíka
Pojem hyceánsky svet vznikol z anglických slov hydrogen a ocean – ide o planéty s hlbokými oceánmi bez kontinentov, nad ktorými sa vznáša mohutná atmosféra bohatá na vodík, siahajúca tisíce kilometrov do výšky.
Astronómovia zatiaľ nemajú priame dôkazy, že takéto svety skutočne existujú, no pozorovania z JWST a iných teleskopov zatiaľ túto možnosť pre K2-18b nevylučujú. Práve možnosť, že ide o hyceánsky svet, robí túto planétu mimoriadne zaujímavou – oceán by totiž mohol poskytovať vhodné prostredie pre vznik a pretrvanie života.
Prvé náznaky dimetylsulfidu na K2-18b
Už v roku 2023 použil tím astronóma Nikku Madhusudhana z Cambridge JWST na analýzu atmosféry K2-18b. Pomocou kamery citlivej na krátke infračervené vlny sa im podarilo detegovať prítomnosť oxidu uhoľnatého a metánu. Zároveň zistili, že v hornej vrstve atmosféry sa nenachádza takmer žiadna vodná para.
Tieto zistenia podporovali predstavu o hyceánskom svete, keďže voda by sa mohla nachádzať hlbšie – tam, kde už JWST nedosiahne. Zároveň sa však objavil ďalší signál, ktorý vedcov mimoriadne zaujal – slabá stopa dimetylsulfidu.
Na Zemi je DMS vo veľkých množstvách produkovaný morskými riasami a takmer vôbec nevzniká abioticky. Jeho prítomnosť v atmosfére planéty so silným podozrením na existenciu oceánov bola preto veľmi zaujímavá a kontroverzná.
Návrat k planéte: druhé pozorovanie
Niektorí odborníci vyjadrili pochybnosti o spoľahlivosti prvotných dát. Slabosť signálu DMS a neistota ohľadom charakteru planéty K2-18b viedli k otázkam, či je interpretácia korektná.
Tím sa preto v roku 2024 k planéte vrátil. Použili inú kameru JWST, ktorá sleduje odlišné spektrum svetla. Výsledky zverejnené v apríli 2025 ukázali silnejší, hoci stále nie úplne presvedčivý signál dimetylsulfidu, alebo molekuly, ktorá sa mu veľmi podobá.
To, že sa signál objavil počas nezávislého pozorovania iným nástrojom, zvýšilo dôveryhodnosť predchádzajúcich zistení.
Dôkladná analýza dát a neistôt
Madhusudhanov tím spracoval detailnú štatistickú analýzu možných odchýlok a chýb v meraniach. Ako vedci zdôraznili, v každom reálnom pozorovaní sa vyskytujú neistoty, no v tomto prípade sa ukázalo, že pravdepodobnosť náhodného vzniku signálu je veľmi nízka. To posilnilo interpretáciu, že signál naozaj pochádza z DMS.
Pre astronómov a astrobiológov ide o veľmi sľubný moment – no zároveň o výzvu k opatrnosti.
Znamená to, že sme objavili život mimo Zeme?
Zatiaľ nie. Aj keď sú doterajšie výsledky sľubné, zostáva niekoľko zásadných otázok, ktoré musia byť zodpovedané:
- Má K2-18b skutočne globálny oceán pod hustou atmosférou?
- Je zaznamenaný signál jednoznačne dimetylsulfid?
- Ak áno, pochádza naozaj z biologických procesov?
Existujúce technológie zatiaľ nedokážu priamo detegovať život. Vedci preto musia dôkladne analyzovať všetky možné alternatívne vysvetlenia prítomnosti DMS – napríklad geochemické alebo atmosférické procesy bez účasti organizmov.
Čo nás čaká ďalej?
Bez ohľadu na konečný výsledok sa K2-18b stal jedným z najzaujímavejších cieľov v pátraní po mimozemskom živote. JWST sa bude tejto planéte venovať aj v budúcnosti, pričom zároveň plánuje pozorovať aj ďalšie potenciálne hyceánske svety.
Ďalšie pozorovania môžu buď potvrdiť, alebo vyvrátiť existenciu dimetylsulfidu v atmosfére. A ak sa objaví podobný signál aj na iných planétach, dôkazy o biologickej aktivite mimo Zeme by mohli byť silnejšie než kedykoľvek predtým.
